Choď na obsah Choď na menu
 


Tatranské Elektrické Železnice oslavujú 100 výročie (20. a 21. 9. 2008)

20. 9. 2008

TEŽ oslavuje 100 výročie od roku 1908 je železnica v premávke

 

 

Katalóg vozidiel (iMHD.sk)

Kométa

Poštový vozeň Ganz #22

V roku 1913 bol pre potreby Tatranskej elektrickej železnice dodaný ďalší malý elektrický motorový poštový vozeň Ganz, ktorý získal prezývku "Nová pošta".

Prehľad vozidiel

Séria Typ Evidenčné čísla Rok výroby Sprevádzkovanie Vyraďovanie Počet

1.

Ganz

22

1913

1913

1

Spolu:

1913

 

1


Ganz #22 už ako historické vozidlo
Foto: Matej Kavacký


"Nová pošta" na čele historického vlaku na historickom zábere Starého Smokovca
Foto: Matej Kavacký

Technické parametre

Dĺžka so spriahadlami: 7840 mm
Počet dverí: 8
6 (po rekonštrukcii)
Pohotovostná hmotnosť: 12700 kg
Výkon motora: 40 kW
Počet motorov: 2
Celkový výkon: 80 kW
Maximálna rýchlosť: 30 km/h

Popis

Malý dvojnápravový obojsmerný vozeň s uzavretými plošinami a zatvoreným oddielom, ktorý bol rozdelený na dve časti, pozostával z oceľového rámu a drevenej vozovej skrine. Na oboch koncových plošinách sa nachádzalo pracovisko vodiča s riadiacim kontrolérom. Každý z oddielov mal na bočniciach samostatné dvere (oddiel pre zásielky mal posuvné dvere, oddiel pre personál mal dvere na pántoch). Výzbroj vozňa bola odporová s priamym kontrolérom, odporníky boli umiestnené na streche vozňa. Prúd do vozidla privádzal pantografický zberač umiestnený na streche v strednej časti. Na čelách bol umiestnený reflektor, zásuvka tlakovej brzdy, elektrická zásuvka a zvonček.

Úpravy

V 1950-tych rokoch bola vozňová skriňa značne prestavaná, pričom z dvoch oddielov vznikol jeden so stredovým vstupom. Medzi stredovým vstupom a dverami na plošiny bolo po jednom okne. Jeden reflektor na čelách bol nahradený dvojicou reflektorov a koncovými svetlami. Dvojlištový pantograf bol vymenený za jednolištový. Menil sa aj náter vozidla, na konci prevádzky bol červeno-biely.

Prevádzka

Vozeň slúžil na prepravu poštových zásielok, nákladu a ťahanie nákladných vlakov. Po prestavbe v 50-tych rokoch sa používal na služobných vlakoch. V zimnom období bol využívaný s radlicou ako snehový pluh.

V prevádzke vydržal do 70-tych rokov. Následne bol odstavený a chátral v depe. Neskôr sa podrobil rekonštrukcii na historické vozidlo, ktorá sa skončila v roku 1987. Rekonštruovaný bol do podoby, v ktorej však nikdy nejazdil. Vozeň je prezývaný "Kométa". Premáva pri rôznych príležitostiach a nostalgických jazdách na trati TEŽ v súprave s prívesnými vozňami #12 a 16.

Katalóg vozidiel

Prívesné vozne Ganz #11-12

Spolu s elektrickými motorovými vozňami dodala budapeštianska továreň Ganz pre prvý úsek tatranskej železnice z Popradu do Starého Smokovca aj dva malé osobné prívesné vozne v letnom prevedení.

Prehľad vozidiel

Séria Typ Evidenčné čísla Rok výroby Sprevádzkovanie Vyraďovanie Počet

1.

Ganz

11–12

1908

1908

od 60. roky 20. storočia

2

Spolu:

1908

 

2


Vozeň #12 po rekonštrukcii na historické vozidlo
Foto: Matej Kavacký

Technické parametre

Dĺžka: 7390 mm
Dĺžka so spriahadlami: 7990 mm
Šírka: 2100 mm (šírka skrine)
2400 mm (šírka aj so schodíkmi)
Výška: 3250 mm
Rozvor: 2800 mm
Počet dverí: 4 nástupné + 2 do oddielu
Počet miest na sedenie: 18

Popis

Drevená karoséria malého dvojnápravového vozňa bola postavená na oceľovom ráme. Na oboch koncoch vozňa boli otvorené prestrešené nástupné plošiny. Plošiny boli uzatvárateľné polovičnými dvierkami s drôtenou mriežkou. Na plošinách bolo možné ovládať ručnú brzdu a zvonček. Na čelách vozňa sa nachádzala zásuvka tlakovej brzdy, elektrická zásuvka, zvonček a na streche reflektor. Oddiel pre cestujúcich bol od plošín oddelený čiastočne presklenými stenami s posuvnými dverami. Vzhľadom na to, že vozeň bol v letnom prevedení, oddiel pre cestujúcich nemal zasklené okná. Mal iba bočnice, z väčšej časti tvorené drôtenou sieťou. V interiéri sa nachádzali drevené lavice umiestnené priečne. Cestujúcich pred nepriaznivým počasím chránil záves. Osvetlenie interiéru bolo riešené žiarovkovými svietidlami.

Úpravy

Vozne boli neskôr upravené na uzavreté doplnením okien a oplechovaním bočníc. Ďalšia úprava skrine spočívala v uzavretí čiel, doplnení nástupných dvojkrídlových úzkych dverí, zosilnení okenných priečok a rekonštrukcii oplechovania bočníc.

Prevádzka

Prívesné vozne jazdili až do konca 60-tych rokov. Vozeň #12 bol po vyradení upravený na traťový pracovný vozeň, neskôr bol rekonštruovaný do súčasnej podoby s otvorenými plošinami, oddielu pre cestujúcich bez okien, ale s oplechovanými bočnicami. Zaradený bol do zbierky historických vozidiel TEŽ a príležitostne premáva s historickým motorovým vozňom #22.

 

Prívesné vozne Ganz #13-16

Na zvýšenie prepravnej kapacity boli v roku 1912 dodané k veľkým motorovým vozňom Ganz #4-6 aj dvojnápravové prívesné osobné vozne od rovnakého výrobcu.

Prehľad vozidiel

Séria Typ Evidenčné čísla Rok výroby Sprevádzkovanie Vyraďovanie Počet

1.

Ganz

13–16

1911

1911 – 1912

od (?)

4

Spolu:

1911

 

4


Historický vozeň #16
Foto: Matej Kavacký


Interiér vozňa #16
Foto: Matej Kavacký

Technické parametre

Dĺžka so spriahadlami: cca 10800 mm
Výška: cca 3470 mm
Počet dverí: 4
Počet miest na sedenie: 40
Pohotovostná hmotnosť: cca 9000 kg

Popis

Prívesné dvojnápravové vozne boli drevenej konštrukcie s oceľovým rámom. Mali uzavreté nástupné plošiny a oddiel pre cestujúcich, ktorý bol priečkou a posuvnými dverami rozdelený na dve časti. Drevená skriňa vozňa bola zvonku oplechovaná. Do vozňa sa vstupovalo dvojkrídlovými dverami na plošinách (nie je známe, či boli takéto dvere od výroby, alebo dosadené až počas prevádzky). Oddiely boli od plošín oddelené posuvnými dverami. Plošiny boli užšie ako zvyšok skrine. Na koncoch plošín sa nachádzal ovládač ručnej brzdy. Oddiel pre cestujúcich bol vybavený drevenými lavicami usporiadanými priečne do oddielov v kombinácii 2+2 s chodbičkou uprostred. Nad lavicami sa nachádzali priečinky na batožinu. Oddiel pre cestujúcich mal po oboch bokoch 5 spúšťacích okien so širokými okennými priečkami. Interiér osvetľovali žiarovkové svietidlá. Podlaha bola pokrytá drevenými doskami. Na čelách vozňa bol umiestnený zvonček, elektrická zásuvka a zásuvka tlakovej brzdy.

Úpravy

Po vyradení bol vozeň #15 rekonštruovaný na technologické vozidlo pre údržbu trolejového vedenia. Na strechu bola dosadená montážna plošina a jednom konci bola dosadená strešná nadstavba s priezorom na kontrolu trolejového vedenia. Plošiny vozňa boli rozšírené na šírku zvyšku skrine, vozeň taktiež obdržal stredný vstup.

Prevádzka

Vozne jazdili v súpravách po jednom, alebo dvoch vozňoch s veľkými motorovými vozňami až do začiatku 70-tych rokov 20. storočia.

Vozeň #16 bol rekonštruovaný na historické vozidlo a je používaný pravidelne pri príležitostných jazdách v spojení s motorovým vozňom #22.

 

 

V roku 2008 95 ročná babička Kométa #22

100 ročný vozeň #12. Prvý typ Tatranských vlečniakov

a 96 ročný vlečniak T.E.V.D GANZ #16

Niečo o TEŽ

Nieč o nej:

http://www.imhd.sk/tatry/

www.imhd.sk/tatry/index.php?w=3825242e29eff2212c24293a2f36ea&id=29

http://www.imhd.sk/tatry/index.php?w=3825242e29eff2212c24293a2f36ea&id=31http://www.imhd.sk/tatry/index.php?w=3825242e29ef252932252c2127ef1f&idg=985&gi=0&gn=20&gs=e&gsd=

http://www.imhd.sk/tatry/index.php?w=3825242e29ef252932252c2127ef1f&idg=984&gi=0&gn=20&gs=e&gsd=

http://www.imhd.sk/tatry/index.php?w=3825242e29ef252932252c2127ef1f&idg=986&gi=0&gn=20&gs=e&gsd=

/clanky/nieco-pre-navstevov/tatranska-elektricka-zeleznicanik-oslavuje-storocnicu

http://vlaky.net/zeleznice/spravy/002700-100-rokov-TEZ.asp

www.ta3.com/sk/reportaze/98319_tatranske-elektricke-zeleznice-dnes-oslavuju-storocnicu
/clanky/video/tatranske-elektricky-oslavuju-ste-narodeniny
http://www.tatry.sk/images/stories/documents/100_rokov_tez.pdf
http://www.tatry.sk/newsreels/100-vyrocie-zeleznice

 

 

videá TEŽ, OŽ a PLD


 

 

 

 

 

 

 

Tatranská električka a pozemná lanovka má 100 rokov

Tatranská električka a pozemná lanovka má 100 rokov POPRAD 20. septembra (WEBNOVINY) – Tatranská elektrická železnica (TEŽ) oslavuje 100 rokov. Toto výročie si dnes prišli pripomenúť nielen železničiari, ale aj milovníci histórie a obyvatelia Popradu, Vysokých Tatier a ďalších podtatranských obcí, do ktorých električka priniesla nový impulz na rozvoj. "Električka prežila za 100 rokov bohatý vývoj. Boli tu električky, ktoré vozili do Tatier stavebný materiál, keďže Tatry sa budovali. Električka si pamätá aj prípravy Majstrovstiev sveta v lyžovaní 1970,“ povedal pre SITA Ladislav Olexa zo Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). Od roku 2001 premávajú na tatranskej železnici moderné električky, ktoré ponúkajú cestujúcim nielen rýchlejšiu prepravu medzi tatranskými osadami, ale aj nádherné výhľady a komfortné cestovanie.

Podľa L. Olexu, rozhodnutie predchádzajúcich generácií, postaviť električku do Vysokých Tatier, bolo múdre a správne. Električka aj dnes predstavuje nosný koľajový dopravný systém. "Chcelo by to pokračovať v modernizácií a zjednotení systému, pretože v Tatrách je niekoľko dopravných systémov,“ dodal L. Olexa. Jeden z prvých krokov by mohlo byť prerobenie trate Poprad – Studený Potok – Tatranská Lomnica z normálneho rozchodu na úzky rozchod, aký má električka. Ďalším riešením by mohlo byť zdvojkoľajnenie trate Poprad – Starý Smokovec, či vyrovnanie ostrých oblúkov na TEŽ-ke. Podľa Olexu, naši predkovia postavili základ. "Našli cestu k Tatrám a našli cestu k rozvoju cestovného ruchu,“ povedal L. Olexa.

Oslavy storočnice tatranskej električky sa začali dnes predpoludním v Rušňovom depe, kde železničiari vystavili všetku dostupnú techniku. Návštevníkov lákala najmä historická električka 26.001 Kométa a parný rušeň 477.013 Papagáj. Pracovníci Rušňového depa a Veterán klubu železníc v Poprade vytiahli z depa aj rôzne nákladné a pracovné vozne, ktoré premávali a premávajú na tatranskej železnici. Nechýbali ani kabíny visutej a kabínkovej lanovky. Popoludní sa oslavy presunuli do Vysokých Tatier, kde odišla aj Kométa s cestujúcimi. Na železničnej stanici v Starom Smokovci odhalili pamätnú tabuľu, ktorá má pripomínať 100. výročie tatranskej električky, ale i 100 rokov od spustenia pozemnej lanovky zo Starého Smokovca na Hrebienok. Pozemná lanovka bola spustená do prevádzky v tom istom roku ako električka.

Tatranskú električku dali do prevádzky pre verejnosť 20. decembra 1908. Pozemná lanovka na Hrebienok bola pre verejnosť otvorená 17. decembra 1908. V roku 1908 bol v prevádzke len úsek električky medzi Popradom a Starým Smokovcom. Preprava na trati Starý Smokovec – Tatranská Lomnica sa začala 16. decembra 1911 a v ten istý deň aj zo Starého Smokovca do Tatranskej Polianky. Prevádzka na poslednom úseku z Tatranskej Polianky na Štrbské Pleso sa začala 13. augusta 1912.

SITA


Súvisiace články

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.